CQ CQ CQ ... QTH JN89GH
Krásne jesenné počasie za oknom, zo stromy už hodnú chvíľu farbia zem teplými farbami a pofukuje chladný vietor. Je tu jeseň ako má byť, nádherné obdobie. Po dňoch ohromného tepla a často veľmi daždivých sa pomaly pripavujem na zimu.
V škole už píšeme sem-tam nejakú tú písomku, pomaly ale isto sa blíži skúškové obdobie. Je síce polsemester, no za päť týždňov si budeme môcť písomky, keď je možné získať maximálne desať bodov vyskúšať priamo v prednáškovej sále a zistiť či naše vedomosti stačia na prechod do ďalšieho ročníka.
Konešne víkend! Tetno týždeň bol sudý, a musel som teda pracovať na rôznych protokoloch do školy, chcel som si cez víkend mierne oddýchnuť a pripraviť sa na nový týždeň. Čo môže byť vhodnejšie? Áno ... vysielanie!
Plánoval som síce vstať ráno omnoho skôr, no aj o desiatej ešte nie je tak neskoro ako by sa možno zdalo. Navaril som si raňajky, zbalil do batohu všetko potrebné a vydal sa na cestu. Z pôvodne plánovaných dvoch účastníkov výpravy som šiel sám. Nevadí. Vysielanie vonku je vždy zábava.
Sedím v šaline, snžím sa prísť na to ako funguje kamarátov fotoaprát, trvá mi to asi dvadsať minút, kým si jeho ovládanie natoľko osvojím, že mi nerobá žiadne probémy. Jediná škoda, že baterka nevydrží skoro nič, na čo som prišiel asi v tretine cesty. Dnes bude perfektný deň a nič ho nepokazí.
Zastávka v Ivanoviciach, tu vystupujem, pretože je to koniec zóny 101 a teda aj platnosť mojej šalinkarty končí v tomto území, ďalej pokračujem do Lelekovíc peši, nie je to až tak ďaleko, nejaké dva kilometre. Šlapem a šlapem, zdá sa mi že červená turistická značka bude v nedohľadne, pochbujem o tom, či som na správnej ceste, keď ju tu zrazu zbadám na stĺpe, poteším sa a po zbytok cesty nasledujem farbu, ktorá ma dovedie k výhľadni kde budem môcť natiahnuť anténu a podráždiť éter.
Na fotkách grandiózna, v skutočnosti taktiež, taká je výhľadň Babí lom. Ako sa tu vôbec vzala? Toľko betónu a železa na vrchole kopca... Žiadna ťažká technika, všetko vynesené ručne. To isté sa píše aj na informačnej tabuli. Človek žasne, keď si uvedomí koľko ľudskej námahy to muselo dať. Vychádzam po schodíkoch a kochám sa pohľadom. Dukovany dnes neuvidím, na to by muselo byť v diaľke menej hmly.
Výhľad je fascinujúci! Morava je nádherný kraj.
Aby toho nebolo málo v spodnej miestnosti starší pán fúka bubliny a predvádza zaujímavé divadielko. Pozerám sa chvíľu. Obrovská bublina, pravdepodobne už má odskúšanú kombináciu do bublifuku (pamätám si niečo ohľadom cukru čo sa tam pridáva) a vyfukuje obrovskú bublinu, v nej ďalšiu a ďalšiu. Pekné.
Je sobota a podchvíľou vidieť ako na rozhľadňu prichádzajú noví a noví ľudia...
Aby som nerušil ostatných a aby som sa vyhol zbytočným otázkam rozhodol som sa, že natiahnem anténu nie priamo z rozhľadne ale o pár metrov ďalej zo skaly pozdĺž svahu. Toto rozhodnutie sa ukázalo ako dobré, pretože, asi prvé dve hodiny som hľadal príčinu nefunkčnosti rádia. Prijímač funguje, len pri vysielaní pouť v medzerách medzi moduláciou piskot. Rozoberám transceiver vreckovým npžíkom a premeriavam. Divné, všetko má kontakt tak ako má byť, od posledného úspešného vysielania sa nič nemenilo, nevidím dôvod prečo by malo byť zapojenie zlé. Po chvíli skúšania sa prichádzam k záveru, že chyba pravdepodobne nebude v prijímači ale v zlom uzemnení. Piskot pri vysielaní ustúpil na prijateľnú úroveň a preto po zašróbovaní všetkých šróbov začínam počúvať pásmo a hľadať neajkú voľnú frekvenciu aby som sa dozvedel, či je to len lokálny problém ale či sa tento piskot moduluje aj na moju frekvenciu.
Medzitým slnko zapdá, podmienky pre vysielanie na 80m sa zlepšujú a stanice psotupne silnejú. Hľadám... hľadám... Počujem OM6ACI volať výzvu. Neváham beriem mikrofón do ruky a odpovedám. Mám len 5W ale bude ma isto počuť. Anténa nič moc, no Slovensko nikdy nesklame!
Je to tu, prve spojenie za dnešný deň! Na jeho strane signál v poriadku. Som spokojný ak je to tak, je to problém na mojej strane a snáď do budúcnosti pomôže feritové jadro pre mikrofón a poriadne uzemnenie. Dokončujem spojenie a lúčim sa. Ladím ďalej, a tu volá výzvu OK2HAP.
Ak sa doteraz nedarilo, tak teraz sa darí až až. Čakám kým OK2HAP dorobí spojenie aby som ho nerušil a hneď ako volá výzvu odpovedám. Chcem vedieť ako ma počujú ostatní a tiež chcem svoj report. Milan je tiež na prechodnom stanovisku, dáva mi report 59, som spokojný, aspoň v OK a OM chodí tento provizórny LW dobre.
Tu však všetka zábava len začína. Hneď po skončení spojenia s OK2HAP ma volá OM4AM a pýta sa či môže na frekvencií spraviť so mnou spojenie. OK2HAP nám necháva frekvenciu, že je naša a on si nájde inú. Hamspirit som sa učil na skúšky, ale toto je podľa mňa Hamspirit v praxi. Ďakujem OK2HAP! Inak by som si musel hľadať frekvenciu...
OM4AM, spočiatku neznáma značka, po predstavení sa vyjasňuje a spoznávam Ľuba Gálika. Ako som mohol nevedieť?! Dozvedel som sa že v modulačných pauzách počuť slabý piskot. Nepríjemné, chyba je vážnejšia ako som myslel. Pozdravuje otca a taktieť mňa. Keď pôjdem domov ďalší vikend určite odovzdám pozdrav.
Len čo som s Ľubom dokončil spojenie, ozval sa OM6AN, Dano z Kysuckého Lieskovca. Vymenili sme si informácie o zariadení a rozlúčili sa. Takto to pokračovalo ďalej a ďalej a odrazu už slnko nesvietilo tak ako pred dvoma hodinami.
Opearátor v závere
Pološero, šero, šero, tma. Tak by som mohol charakterizovať posledných tridsať minúť. Pravdepodobne budem musieť spraviť posledné spojenie a ísť. No vždy keď dokončím spojenie a zavolám či ma niekto počúva a chce spraviť spojenie ozve sa stanica. Je to úžasný pocit. Nie je to síce pile-up ako pri IOTA alebo nejakej DXepxpedícií ale je to skvelé. Skvelé. A ešte raz, je to skvelé. Portable prevádzka je úžasná, úžasná. A to som ešte dnes ani CW nevysielal.
Ak by som mal so sebou stan, určite by som ho teraz rozbalil a robil spojenia celú noc pokiaľ by batéria stačila. Musím sa však dnes vrátiť, dokončujem spojenie a začínam baliť. Beztak už skoro nič nevidieť a do denníku si musím svietiť mobilom.
Hrabem po zemi aby som pozbieral všetky krokodílky, ktoré som mal so sebou, balím MKARS, L-článok, zmotávam protiváhu, zapínam batoh. Zmotávam anténu. Je tu koniec. Koniec. Musel raz prísť. Vyjsť opäť po svahu a všetko odviazať nebolo najťažšie, ale nebolo to ani tak jednoduché ako by sa zdalo. Nabudúce beriem zo sebou aj čelovku, nech sa deje čo sa deje.
Posledný krát dnes si idem pozrieť nočný výhľad z rozhľadnea idem na kolej.
Hneď spočiatku sa mi podarilo stratiť červenú značku, rozhodol som sa teda ísť dole kopcom smerom kde som predpokladal že sú Lelekovice a nakoniec som do nich aj trafil. Potom som narazil aj na autobus, a po hodnej chvíli sa doviezol do Brna. Brno... kolej, vybaľovanie vecí, písanie článku, triedenie fotiek...
Ako sa spočiatku zdalo, že dnešné vysielanie bude obrovským neúspechom, stalo sa z neho jedno z najlepších vysielaní doteraz.
Ďakujem všetkým za QSO
QSOs
| Značka | Prijatý report |
| OM6ACI | 57 |
| OK2HAP | 59 |
| OM4AM | 58 |
| OM6SK | -- |
| OM6AN | 59 |
| OM1VL | 59 |
| OK1NIT | 59 |
| OK2BTA | 58 |
| OM5MO | 51-52 |
| OK2MN | 58-59 |