VHF Contest 2011
Spolu s otcom (OM6MW) a považkobystrickým rádioklubom OM3RRC som sa prvý septembrový víkend zúčastnil vkv závodu. Vyšli sme na kopec neďaleko Veľkého Javorníku, neviem presne ako sa volal. Ráno o pol jedenástej v sobotu sme nasadli do autobusu s ocinom, aby sme sa doviezli do Ovčiarska, odkiaľ nás autom zobral Vlado Keplušek.
Počasie bolo výborné, v sobotu aj v nedeľu svietilo slnko a teplota dosiahla tropických hodnôt. Napriek tomu po západe slnka až do jeho východu bolo chladno a preto sa mi ráno mierne zle prebúdzalo v stane s pocitom zimy.
Postavili sme pumpovací stožiar a zapojili kompresor. Pomaly sa začal vysúvať a za pár minút sme pred sebou mali 14m vysoký stožiar na ktorý sa upevnila 10-elementová yagi anténa pre 144Mhz. Jej smerovanie bolo pomerne úzke, preto sme s ňou museli pomerne často točiť, no nebolo to zas tak kritické. Ako rotátor sme použili päťprstú ruku, ktorá dokáže dynamicky meniť stupeň ladenia.
Vedľa zariadenia na zemi bol 1kW koncový stupeň, výstupný výkon bol teda 500W, neskôr sme ho vymenili za mierne výkonejšší, no aj napriek tomu sme šli s asi len 700W.
Zariadenie nám doniesol Jožo Keplušek (OM4AQ). Bežali sme na jednom pásme 144Mhz a vybudovali sme jedno vysielacie pracovisko, z ktorého sa nepretržite vysielalo 24 hodín. Nakonci som napočítal sedem operátorov, ľudí bolo teda dostatok. Ja osobne som si dosýtosti zavysielal, pričom som šiel len fóniou, pretože CW som ešte neovládal tak zdatne.
Ako prvý začal Vlado. Vždy vo vhodnej chvíli sme sa potom vymenili pri zariadení. Krátko pred začiatkom závodu sa zjavil aj Vlado Hrnko a potom v priebehu závodu nás prišli pozrieť aj Rado OM4KW a Mišo OM4AA. Chvíľu pobudli s nami a potom sa vybrali za svojimi vecami.
Nebolo to také, že by spojenia odsýpali jedno za druhým, najmä nie v nočných hodinách po polnoci musel mať človek istú dávku vytrvalosti aby nezaspal. Ja som si šieľ ľahnúť okolo štvrtej,keď už sa mi po dvoch šálkoch teplej kávy sami od seba zatvárali oči. Chcel som nabrať sily aby som sa mohol ráno pustiť do poriadnych ďiaľkových spojení.
Chatky a výhľad
Zaplili sme ohník aby sme opiekli nejakú mäsitú stravu a v noci aby bolo lepšie vidno. Nadránom mierne vyhasol, pretože cez noc do neho nikto nepriložil žiadne drevo, no tento nedostatok sa hneď napravil. Druhý deň aby nám počasie vynahradilo zimu, ktorou nás potrápilo predošlý večer zasvietilo slnko a svietilo poriadne. Teplota vystúpala vysoko nad normál a bolo neskutočne teplo.
Atmosféra bola výborná, oddychové vysielanie, horiaci ohník a krásny výhľad doďaleka. Dorobili sme posledné spojenie, vypli transceiver a pomaly pobalili všetky veci. Ja som musel ísť skôr, aby som stihol odcestovať ešte do Brna späť na brigádu. Každopádne bol to skvelý víkend.